PREČO SOM SA ROZHODLA ZMENIŤ PROFESIU?

Síce mi to trvalo trošku dlhšie, ale aj napriek tomu som zistila čo ma v živote baví a napĺňa.

Boli Vianoce 2006, a práve vtedy sa mi otočil život naruby. Hospitalizovali ma v nemocnici s veľmi vážnou chorobou: Steven-Johnsonov syndróm. Nebudem rozvádzať príznaky ani medicínske výsledky. Dôležité je to, že som zistila silu svojho podvedomia a túžbu ŽIŤ.

Po niekoľkých týždňoch prišiel okamih, kedy mojej mamke oznámili aby sa so mnou "rozlúčila" pretože rána sa nedožijem. Napriek tomu, že som ani nedokázala zdvihnúť prst na ruke, tak moje vedomie a podvedomie bolo tak silné, že po tomto okamžiku sa začal môj zdravotný stav zlepšovať. V hlave sa mi odohrával boj, bola som príliš mladá a nič záslužne som nedokázala, tak prečo by som mala opustiť tento svet? Dostala som sa z toho najhoršieho a žijem. Zdravotné problémy a návštevy u lekárov ma prenasledovali ďalších 8 rokov. Musel prísť ďalší kopanec - problémy pohybového aparátu, tak vážné, že som mala problém prejsť zo spálne do obývačky. A moja reumatologička vyhlásila, že si na tú bolesť musím zvyknúť a že ako 30-ročná budem odkázana na vozík. "A dosť!" .... povedala som si.
A tu začala moja cesta za zdravím...